Vyúčtovanie pracovnej cesty: dve lehoty po desať pracovných dní
Jedna platí pre zamestnanca, druhá pre firmu. Kto ich pozná, nemusí na konci mesiaca naháňať bločky.
Zákon o cestovných náhradách v § 36 nastavuje pre vyúčtovanie dve lehoty. Obe majú desať pracovných dní, ale bežia od iného dňa a viažu iného človeka.
Lehota zamestnanca
Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty predložiť písomné doklady potrebné na vyúčtovanie a vrátiť nevyúčtovaný preddavok.
Lehota zamestnávateľa
Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia dokladov cestu vyúčtovať a uspokojiť nároky zamestnanca — teda náhrady naozaj vyplatiť, nie len spočítať.
Dá sa to predĺžiť
Áno, obe lehoty. Dlhšiu dobu môže určiť kolektívna zmluva, písomná dohoda so zamestnancom alebo vnútorný predpis zamestnávateľa. Strop je však pevný: najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Cesta skončená v marci sa teda dá doložiť najneskôr do konca apríla.
Pre menšie firmy je to praktická úľava — vyúčtovanie raz mesačne spolu so mzdami. Podmienkou je, aby to bolo napísané, nie len zvykom.
Zahraničná cesta a kurz
Pri prepočte stravného medzi eurom a cudzou menou sa používa referenčný kurz ECB alebo NBS platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa cesta začala — jeden kurz pre celú cestu, aj keby trvala cez prelom mesiaca. Nie kurz z dňa výmeny peňazí a nie kurz z dňa vyúčtovania.
Ako to strážiť bez tabuľky
V Cesťákoch má každé vyúčtovanie dátum odovzdania podkladov a dátum vyúčtovania. Appka pošle pripomienku tomu, kto má cestu dokončiť, a vo firme s viacerými ľuďmi dostane šéf každý pondelok súhrn toho, čo čaká naňho.
Zdroje
Toto je informačný článok, nie právne ani daňové poradenstvo. Pri konkrétnom prípade sa oprite o platné znenie predpisu alebo sa poraďte s účtovníkom.
