Súhlas s vyslaním na pracovnú cestu: a prečo sa cituje zlý paragraf
Súhlas zamestnanca nestojí na zákone o cestovných náhradách, ale na § 57 Zákonníka práce. Rozdiel nie je akademický — určuje, kedy súhlas netreba.
Vo vzoroch tlačív aj v účtovných príručkách sa dá často nájsť „súhlas s vyslaním na pracovnú cestu podľa § 3 zákona č. 283/2002 Z. z.“ Je to zaužívané a je to nepresné. Priznávame sa: mali sme to tak chvíľu aj my.
Čo hovorí § 3 zákona o cestovných náhradách
Tento paragraf o súhlase zamestnanca nehovorí nič. Ukladá zamestnávateľovi povinnosť písomne určiť podmienky cesty — miesto nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia. A dodáva, že pritom musí prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
Presne toto je dôvod, prečo existuje cestovný príkaz: je to ten písomný dokument s podmienkami. Zákon tiež dovoľuje určiť podmienky jedným rozhodnutím pre viacerých zamestnancov alebo na viacero ciest naraz — čo je užitočné pri pravidelných trasách.
Kde je súhlas naozaj
V § 57 ods. 1 Zákonníka práce. Znie tak, že zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom.
Kedy súhlas netreba
A tu je dôvod, prečo na presnej citácii záleží. To isté ustanovenie hneď pokračuje výnimkami. Súhlas sa nevyžaduje, ak:
- vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo z miesta výkonu práce, alebo
- možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve.
Pri vodičovi, obchodnom zástupcovi alebo montérovi teda súhlas pri každej ceste pýtať netreba — cestovanie je podstatou ich práce. Rovnako netreba, ak to má zamestnanec v zmluve. Pre kancelársku pozíciu bez takej doložky ho však treba, a to pri každej ceste.
Ako to riešime v Cesťákoch
Appka pozná tri stavy a rozlišuje medzi nimi, lebo každý znamená v spore niečo iné:
- elektronický súhlas — udelí ho sám zamestnanec kliknutím a zaznamená sa čas, IP adresa a zariadenie, nech je preukázateľný,
- papierový súhlas — eviduje ho účtovník a na dokumente je vidieť, že bol papierový,
- rámcový súhlas z pracovnej zmluvy — zadá sa dátum, od ktorého dohoda platí, a pri jednotlivej ceste sa už nepýta.
Jedno pravidlo je pritom tvrdé: elektronický súhlas nesmie dať nikto za niekoho iného. Súhlas, ktorý za zamestnanca odklikne účtovníčka, nie je súhlas — je to záznam o tom, že sa niekto prihlásil pod cudzím účtom.
Čo z toho vyplýva prakticky
Ak vediete cesty v tabuľke, stojí za to prejsť si pracovné zmluvy a pozrieť sa, kto má cestovanie dohodnuté a kto nie. Pri druhej skupine potrebujete súhlas ku každej ceste — a mať ho až vtedy, keď sa niečo stane, býva neskoro.
Zdroje
Toto je informačný článok, nie právne ani daňové poradenstvo. Pri konkrétnom prípade sa oprite o platné znenie predpisu alebo sa poraďte s účtovníkom.
